Enikó Balla

Určite sa vám už v živote stalo, že ste neočakávane a úplnou náhodou stretli človeka, ktorý na vás zapôsobil tak silno, že spomienka naňho zostala vo vás natrvalo.  Ja som tak stretol pani Eniko Balla. Hľadal som v okolí Sátoraljaújhely dobrý syr k tokajskému vínu.  Hľadal som syr a našiel som neobyčajného človeka v čarovnom prostredí, žijúceho v dokonalej harmónii so svojimi zvieratami a so sebou samým. Pokora a bezbrehý pokoj, ktorý z nej vyžaroval vo mne zostali ešte dlho po odchode z jej starého domčeka a nebol som spokojný, kým som sa k nej opäť nevrátil.

Pani Eniko, Vy ste príklad človeka, ktorý sa po pestrom až dobrodružnom život nakoniec vracia do hniezda z ktorého vyletel.

Nie celkom. Tento dom nie je mojím rodičovským domom. Je to dom mojej starej mamy.

Môžete nám o Vašej životnej ceste porozprávať podrobnejšie? Z predchádzajúceho rozprávania už vieme, že ako mladé dievča ste z Maďarska emigrovali a pomerne dlhé obdobie ste potom prežili v Nemecku.

Áno je to tak. Neemigrovala som ale z Maďarska. Nevrátiť sa domov som sa rozhodla v Juhoslávii, kde som bola na dovolenke. Bolo to v auguste 1968, keď Československo začali okupovať sovietske vojská. Celý civilizovaný svet bol vtedy veľmi rozhorčený a aj keď som nebola z Československa, všetci mi boli veľmi nápomocní a ako obyvateľke východného bloku mi vychádzali maximálne v ústrety. Z Maďarska som odišla ako univerzitne vzdelaná ekonómka. Keďže som ovládala prácu s počítačmi, v tom čase to neboli ešte personálne počítače ale veľké sálové počítače na dierne štítky,  prácu som si našla rýchlo. Pracovať som začala v sociologickom výskumnom ústave. Po získaní štipendia som sociológiu aj začala študovať.  Študovala som na Univerzitách v Kolíne a Frankfurte. 

Kedy ste sa rozhodli vrátiť do Maďarska?

Prvý krát som navštívila Maďarsko ešte za socializmu po 14 rokoch emigrácie. Aj keď som mala nemecký pas a za svoju emigráciu som nebola nikdy oficiálne odsúdená, nemohla som vedieť ako zareagujú vtedajšie úrady. Mala som preto veľké obavy, či sa budem môcť vrátiť späť do Nemecka. Pre lepšie zabezpečenie môjho návratu som sa rozhodla vydať.  V tom čase uzatvárali ľudia z východného bloku manželstvá so západniarmi preto aby sa dostali von. Ja som sa vydala, aby som mohla prísť domov.  Natrvalo som tu prišla až v roku 1991.

Hospodáriť na pôde ste začali hneď po návrate domov?

Nie.  Prvých desať rokov po mojom definitívnom návrate domov som žila v Budapešti.  Počas tohto obdobia som o biodynamickom poľnohospodárstve veľa čítala, navštevovala farmy vo Švajčiarsku, veľa sa o tom rozprávala s ľuďmi, ktorí už mali skúsenosti, ale nebolo to systematické štúdium na nejakom oficiálnom kurze alebo univerzite. Bolo to obdobie pomalého dozrievania. Na jeho konci som sa po rozhovore s bratom rozhodla vrátiť sa ku svojím koreňom a nasťahovať sa do tohto domčeka, ku ktorému ma viažu silné spomienky a v ktorom som so svojou babkou prežila nádherné detsvo.

Venujete sa biodynamickému poľnohospodárstvu, čo je jedna z najnáročnejších metód hospodárenia na pôde, založená na antropozofických princípoch Rudolfa Steinera.  Doviedlo Vás k tomu štúdium sociológie?

Vôbec nie. Doviedol ma k tomu môj žalúdok.  V istom období môjho profesionálneho života som sa venovala  walfdorským školám. Počas návštev  týchto škôl som dostávala jednoduché ale mimoriadne chutné jedlá, ktoré mi pripomínali jedlá mojej starej mamy.

Aké boli Vaše začiatky?

Ťažké. Teoreticky som mala niečo naštudované ale len málo praktických skúseností. Urobila som samozrejme aj mnoho chýb. Napríklad môj pokus o chov sliepok bol absolútne neúspešný. Nevedela som, že jeden kohút sa cíti spokojný keď ma okolo seba aspoň osem sliepok. Začala som ich chovať v pároch a viete si predstaviť ako tento pokus o budovanie monogamných vzťahov hydiny dopadol. Tragické následky to malo hlavne pre chuderky sliepky.

Dnes ste už ale niekde inde. Ste členkou kuratória maďarského biodynamického spolku Demeter, kozičky vyzerajú spokojné a Váš syr je povestný. V čom spočíva tajomstvo výroby Vášho syra?

Nemám žiadne tajné recepty. Používam historické postupy zaužívané v tomto kraji. Moja technológia je veľmi jednoduchá. Rovnako ako aj môj život.

Ako vyzerá Vaša klientela?

Som síce aj ekonómka ale peniaze v mojom živote nehrajú veľkú rolu. Záujem o môj syr je preto o mnoho väčší ako množstvo, ktoré som schopná vyrobiť. Syr odo mňa kupujú najmä okolití vinári pre hostí svojich vínnych pivníc a zásobujem aj kuchyňu jedného veľmi dobrého hotela v Budapešti . Keďže žijem vo veľmi chudobnom kúte Maďarska, niekedy svoj syr aj darujem, ľuďom ktorí si ho vážia ale nemôžu si ho dovoliť.

Vaše skúsenosti by mohli byť prínosom pre mnohých chovateľov kôz alebo výrobcov syra. Ste ochotná podeliť sa s nimi o to čo viete?

Nebolo by to po prvý krát. Mala som už mnoho podobných návštev a aj v budúcnosti rada prijmem ľudí so záujmom o moju prácu. Pokiaľ im budú vyhovovať skromné podmienky v ktorých žijem sú na mojom gazdovstve vítaní. Zhovárať sa môžeme po maďarsky, nemecky alebo anglicky.

Odišla, aby bola slobodná. Vrátila sa z rovnakého dôvodu.